Niesom stvorená pre lásku

5. srpna 2011 v 11:40 | Iws ♥ |  Jednorázovky


Ahojte. Napísala som jeden príbeh o ktorom si myslím, že je celkom fajn. Bola by som rada keby ste si ho prečítali a ohodnotili ho.Viem, že je to trošku dlhé, ale je to jednorázovka, tak čo už :D




- Niesom stvorená pre lásku -

,,Lorrie je čas vstávať! " zakričala na mňa mama z kuchyne. Pozrela som sa na budík, ktorý som mala položený na nočnom stolíku vedľa postele. Bolo 6:30 a ja som musela vstávať, pretože idem do školy. Pomaly som sa vliekla do kúpeľne. Umyla som si zuby, vyžehlila vlasy a obliekla som sa. Bola som pripravená vyraziť do školy. Posledný krát som sa pozrela na hodiny, ktoré viseli nad kozubom. Bolo už 7:45 a mne ide autobus o 7:50. Rýchlo som schmatla tašku a bežala som na autobus. Našťastie, autobus meškal a tak som to v pohode stihla. Lenže do školy som prišla až po zvonení. Sadla som si vedľa Sabriny a skúsila som si ešte niečo zobrať z tejto hodiny. Hneď ako zazvonilo na prestávku, začali sme sa so Sabrinou rozprávať. ,,Lorrie v škole máme nového chlapca a je neskutočne pekný." spustila Sabrina. ,,A ešte nevieš to najlepšie, volá sa Kevin a bude chodiť k nám do triedy." Hneď ako to Sabrina dopovedala vošiel do triedy asi ten najkrajší chlapec akého som kedy videla. Sadol si za nás so Sabrinou. Sabrina sa samozrejme hneď otočila a začala sa s ním rozprávať. Ona nikdy nemala problémy nadviazať rozhovor s chlapcami. Za to ja som sa vždy bála a navyše niesom ani nejako ohromne pekná. No otočila som sa aj ja a mlčky som sedela a dívala sa na Kevina. ,,Lorrie toto je Kevin. Kevin toto je Lorrie." Zoznámila nás Sabrina aj keď ona ho sotva poznala 5 minút. S úsmevom na perách mi pozdravil. ,,Ahoj." ,,Ahoj" pozdravila som mu aj ja a trošku som sa pousmiala. Za to ten jeho úsmev bol očarujúci. Úplne ma ohromil. Nemohla som z neho spustiť oči. Bol naozaj krásny. Mal dlhšie hnedé vlasy ktoré mu padali do tváre. Boli neskutočné lesklé. Mal krásne zeleno-hnedé oči. Vyzeral úžasne. Ale ja oproti nemu som vyzerala, ako keby som práve teraz vstala. Po chvíli do mňa Sabrina nenápadne kopla. Uvedomila som si, že vlastne zízam na Kevina už dobrých 5 minút. Rýchlo som sa otočila a čakala som kedy zazvoní aby som mohla odísť zo školy. Konečne som sa dočkala. Zazvonilo a ja som sa rýchlo zbalila a utekala domov. Doma som zhodila tašku pri dverách a šla som do svojej izby. Okamžite som zapla notebook. Skontrolovala som svoje e-maily a mala som 191 správ z facebooku. Skočila som ešte na facebook. Bola tam 1 žiadosť o priateľstvo. Poslal mi ju Kevin! ,,Och bože!!!" skríkla som na celý dom. Našťastie nikto nebol doma. Schmatla som telefón a hneď som volala Sabrine. ,,Áno Lorrie?" spýtala sa. ,,Sabi? Hádaj kto mi poslal žiadosť o priateľstvo na facebooku!!!" kričala som do telefónu. ,,Kevin?" spýtala sa so smiechom. ,,Áno Kevin! Úžasné no nie? A hneď som mu ju priala. Ja sa asi zbláznim. Som tak šťastná. Vieš si vôbec predstaviť, žeby som chodila s Kevinom? Ja vôbec. Je táák krásny. Sabi si tam?" opýtala som sa, lebo v telefóne bolo zvláštne ticho. ,,Haló Sabrina si tu ešte?" ,,No čo? Áno ... hej som tu ... ehm ...l en som sa zamyslela, že aj mne poslal žiadosť Kevin. A už sme si akosi stihli aj písať no ... áá ... zavolal ma von. Dobré nie?" dopovedala a zasmiala sa. ,,Čooooo???? To akože naozaj? Sabrina! .... ja som myslela, že sme sa dohodli. Veď sme sa bavili o tom a sľúbila si mi, že mi s ním pomôžeš. Toto je tvoja pomoc?!" rozkričala som sa, ale cítila som zradu. Vedela som, že sa čoskoro rozplačem. ,,Nie Lorrie, veď ja ti chcem pomôcť! Môj plán je taký, že pôjdeme spolu von a vychválim ťa a uvidíš, že ti hneď na další deň napíše a niečo si spolu začnete." dopovedala Sabrina. ,,Ahá .. no ... tak prepáč, ale vieš ako to vyzeralo. No dobre Sabi, verím ti. Končím tak ahoj." povedala som niečo, ale myslela som si niečo úplne iné. Myslím, že mi klame a Kevin sa jej páči. No komu by sa nepáčil? Veď je dokonalý. Ani neviem ako a zaspala som. Do školy ma zviezla mama. Po ceste sme stretli Sabrinu tak sme ju zobrali. V škole mi rozprávala ako bolo s Kevinom. Vôbec som ju nechcela počúvať, lebo si myslím, že to rozprávala až príliš prehnane. Opisovala ho ako naozaj dokonalého. Viem, že je dokonalý, ale toto nevyzerá na žiadnu pomoc. Kevin dnes do školy ani neprišiel. Neviem prečo a Sabrina my to nepovedala. Domov som išla peši spolu s ňou. Ešte stále rozprávala o včerajšku. Keď som došla domov nechala som tašku pri dverách a šla som sa najesť. Po obede som zapla notebook a šla som na facebook. Hňeď mi napísal Kevin. ,,Supér" povedala som si. Sabrina neklamala. Naozaj mi napísal. Písali sme si dlho až do noci. Zdalo sa mi, že ma balil. A nakoniec .... posielali sme si samé pusy. Na další deň sme sa v škole dohodli, že dnes pôjdeme von. Neskutočne som sa tešila, že pôjdem von s Kevinom. Ale bola som veľmi nervózna. Sabrina ma ubezpečovala, že sa nemám čoho obávať. Bála som sa hlavne toho že sa zakoktám alebo, že bude trápne ticho. No najviac som sa bála, že sa pobozkáme. Ešte som sa so žiadnym chlapcom nebozkávala. Bojím sa toho, že to pokazím a vysmeje ma.

----

Už je to tu. Je 17:00 a ja stojím pred veľkým obchodným centrom, kde sme sa s Kevinom mali stretnúť. ,,Ahoj Lorrie" zavolal na mňa ktosi zozadu. Otočila som sa a predo mnou stál on. Vyzeral krásne. Celkom ma ohromil. ,,Ehm ... Ahoj" vysúkala som zo seba. Cítila som, ako sa mi srdce rozbúchalo a nohy sa mi rozklepali. ,,Tak môžeme ísť ?" spýtal sa tak nežne. ,,No áno ... môžme" odpovedala som s úplne roztraseným hlasom. Šli sme do kina. Dávali "Vo štvorici po opici 2" Je dobrý film, len škoda, že s titulkami. Nuž mne to nevadí, pretože idem s tým najlepším chlapcom, akého som kedy poznala. Po kine ma bol odprevadiť až domov. Zastali sme pri dverách bytovky, kde bývam. Po chvíli ticha sa na mňa pozrel. Dívali sme sa jeden druhému do očí. Bolo to krásne. Mala som pocit, že sa stane to čoho som sa obávala. Kevin mi pomaly položil svoje teplé a silné ruky na môj krk. Trochu mi nadvihol hlavu, aby mi lepšie videl do očí. Jeho tvár sa priblížila k tej mojej. Cítila som ako sa mi zrýchlil dych. Stále som sa dívala do jeho krásnych zeleno-hnedých očí. Po chvíli mi pohľad spadol na jeho pery. Boli dokonalé. Stalo sa to. Jeho pery sa dotkly tých mojich. Cítila som niečo mokré, jemné a mäkké. Naše jazyky sa stretly. Očividne si rozumeli. O chvíľu sa naše pery od seba vzdialili. Ešte stále mi jeho ruky objímali krk. Pozerali sme si stále do očí, až kým mi nezazvonil telefón a ukončil túto krásnu chvíľu. Hneď ma pustil, pozrel sa ešte raz do mojich očí a pozdravil mi. ,,No ... tak .. ahoj Lorrie ... dnes ... bolo nám spolu fajn. Vidíme sa zajtra. Dobrú noc." Povedal tým svojím krásnym hlasom a odišiel. Zdvihla som telefón a bola to Sabrina. Všetko som jej povedala. Cízila som, že nevyzerá veľmi nadšene, nikdy totiž nevedela klamať. V noci ani neviem ako a zaspala som, celá šťastná. Ráno som sa do školy neuveriteľne tešila. No vlastne nie do školy, ale na Kevina. Boli sme spolu celý deň a trávili sme spolu všetok náš voľný čas. Bolo nám spolu tak krásne. Po týždni sme spolu začali chodiť. So Sabrinou som sa už videla len málo kedy. Takmer nikdy nemala čas, alebo sa jej nechcelo ma počúvať. S Kevinom sme chodili spolu jeden krásny rok. Potom to začalo byť strašne divné. Mala som pocit, že ho strácam. A spolu s ním aj moju Sabrinu. V jeden večer, keď som šla von s Kevinom, šli sme na naše obľúbené miesto. Nepáčilo sa mi to. Sadli sme si na lavičku oproti rieke, v ktorej sa odrážal mesiac. Vyzeralo to krásne. Kevin ma chytil za ruku a začal. ,,Lorrie vieš, prežili sme spolu krásny rok ... ale ja teraz musím odísť. A neviem, či sa vôbec ešte vrátim. Odchádzam aj spolu s moju rodinou ... nuž sťahujeme sa do, New Yorku." s výdychom povedal a pohladil ma nežne po tvári. ,,Prosím? To sa už nikdy neuvidíme ?! Ale ako to .... veď ... veď .... ja som myslela, že ma miluješ a .... no ... ty chceš odísť?" pýtala som sa jednu otázku za druhou. Ak by som ho už nikdy nemala vidieť, tak radšej zomriem. ,,Lorrie ja ťa milujem celým svojím srdcom a dal by som za teba aj svoj život. Ale ja teraz ..... proste nemôžem tu ostať. Pochop ma, ja tiež nechcem odísť ... chcem ostať tu a stebou ... ale proste nemôžem. Prepáč." povedal to úplne bezstarostne, ako keby mu na tom ani nezáležalo. ,,Ale .... Kevin ja nechcem aby si odišiel" cítila som, ako sa mi do očí tisnú slzy. Nechcela som žiť bez neho. ,,Ja viem Lorrie .... ale už musím. Odpusť mi to. Možno sa ešte niekedy stretneme. Milujem ťa." dopovedal to a posledný krát ma pobozkal. Nemohla som tomu uveriť. Mala som pocit, že sa mi celý svet zrútil priamo pred očami. Rozbehla som sa domov. Zavrela som sa do svojej izby a preplakala som hádam celú noc. V škole som to všetko porozprávala Sabrine. Tá ma konečne raz počúvala. Aj keď sa mi zdalo, že mala radosť z toho čo sa mi stalo, no neriešila som to. Aspoň som to mala komu povedať. A navyše, Sabrina je moja najlepšie priateľka, tak prečo by ju to malo tešiť? Určite sa mi to len zdá a je z toho zronená tak ako aj ja. Po škole som utekala na facebook. Kevin si ma vymazal z priateľov. Snáď to bude tým, že je až v New Yorku a nechce aby som bola smutná. Nevadí, lebo bola by som to spravila ja, keby to nespravil on. Chcela som teraz začať tráviť viac času so Sabrinou. No tá ma vraj chlapca a už 2 roky spolu chodia, len nebolo času na to, aby mi to povedala.

------

Dnes je to už presne 2 roky, čo odišiel Kevin. Aj keď tu nie je, stále ho milujem. A aj navždy budem. Keď že, Sabrina trávi svoj čas s nejakým chlapcom, ktorého ani nepoznám, tak sedím doma a rozprávam sa s mojím psíkom. ,,Nuž čo budeme sedieť doma Ciara, keď vonku je tak krásne, letne? Ide sa von!" zobrala som vodítko a vyrazila s Ciarou von. Šli sme sa prejsť na naše obľúbene miesto s Kevinom. Kráčala som pomaly pri rieke v smere jej prúdu až kým som neuvidela lavičku, na ktorej sme s Kevinom sedávali. Sedel na nej nejaký pár. Vyzeral veľmi šťastne. Do očí sa mi znovu vtisly slzy. Prišlo mi to tak nejak ľúto, že nesedím na tej lavičke ja s Kevinom, ale Sabrina. Počkať čože? Sabrina a Kevin. Tu? Veď mal byť v New Yorku! A so Sabrinou? ,, Sabrina ?!!" skričala som. ,,Lorrie? Čo tu robíš? Nemala si byť doma?" spýtala sa ma celkom pokojným hlasom. ,,Sabrina !!! Ty ... čo ... tu .... čo tu pre boha robíš ?!! A Kevin ?!! Ty ... ty si nemal byť v New Yorku ??!!! Čo tu pre boha robíte spolu na našom obľúbenom mieste ?!!!!" kričala som. ,,Lorrie, ja ti to vysvetlím!" povedala Sabrina. Kevin celý čas mlčal. ,,Čo vy dvaja spolu máte ?! Oklamali ste ma! Úplne sprosto, ste ma oklamali !!! Kevin ty ... ja som ťa milovala !!!! A Sabrina ... bola si ako moja sestra !!!! Ako ste mohli ??!!!!" kričala som na celú ulicu. Už som sa neubránila slzám. Ako mi to mohli urobiť ?!!! Veď je to hnusné a podlé. Odporná zrada!! ,,Lorrie!! Prestaň po nás vrieskať!!!! Ja nemôžem, za to, že si ták neskutočne úbohá a neprišla na túto frašku oveľa skôr!!! Ja vážne za to nemôžem. Kevin je ten chlapec o ktorom som ti vravela. Sme spolu už 2 roky. To já som ho donútila, aby s tebou šiel von! A ja som ho donútila, aby ťa pobozkal! Vieš bolo mi ťa ľúto, keďže si ešte so žiadnym chlapcom nechodila. Ber to ako malú službičku sestrička!!!" povedala Sabrina a zasmiala sa. .... Nemohla som tomu uveriť. A ja hlúpa som im naletela. Nezmohla som sa na žiadnu vetu. Bola som totálne na dne. Chcela som zomrieť. Schmatla som Ciaru a rozbehla som sa domov. Nechcela som ich už nikdy vidieť !!! Tak veľmi som chcela zomrieť. Ako mi to mohli urobiť ???!!!! Hodila som sa na posteľ a po chvíli som unavená od plaču zaspala. Na ďalší deň ma mama zobrala k lekárovi. Ten navrhol, aby som skúsila psychiatra. Liečila som sa 2 mesiace. Prestúpila som na inú školu a presťahovali sme sa. Našťastie som už nikdy nestretla Sabrinu a Kevina. Dnes si len už len môžem povedať, že: ,,Niesom stvorená pre lásku" :((

 


Komentáře

1 Džana Džana | Web | 5. srpna 2011 v 13:28 | Reagovat

jéj. N-Á-D-H-E-R-N-Ý příběh! tedaa,ty spisovatelko! Nechutně se mi to líbí. Je to dokanelé. Těším se aj na další :) Jestli bude? ?

2 Dollie :) Dollie :) | Web | 6. srpna 2011 v 0:34 | Reagovat

čítalo sa to veľmi dobre :) ale nanešťastie toto sa u "kamarátok" stáva aj teraz,dosť často..

3 Mišul Mišul | Web | 6. srpna 2011 v 10:33 | Reagovat

je fakt úžasně napsáno :) talent

4 Kirsten in Wonderland. Kirsten in Wonderland. | Web | 6. srpna 2011 v 10:38 | Reagovat

krásně píšeš. fakt super příběh.))

5 J. J. | Web | 6. srpna 2011 v 21:19 | Reagovat

Je to fakt moc krásné.

6 Dainn Dainn | Web | 7. srpna 2011 v 11:27 | Reagovat

Vážne krásne napísané:) Aj ja sa chystám napísať nejaký ten príbeh, ale nikdy nie je čas:)

7 Samara Peroxid Samara Peroxid | Web | 11. srpna 2011 v 11:55 | Reagovat

Prekrásne napísané :)

Aj ja píšem takéto poviedky :) Venujem sa tomu už takmer dva roky :D

Ale keď som bola ešte krpatá (t.j. 9 rokov :D), napísala som nejakú poviedku že "Chorý ďateľ" :DDDDDD Ja viem, ten názov je (asi) šibnutý, ale tak mala som deväť! :DD

Píšeš skvele. Naozaj. Máš talent :)

8 PAJA PAJA | 26. března 2012 v 15:12 | Reagovat

tak nový spolužiak a on odišiel zo školy alebo čo?? to jediné tam nesedí...

9 Deniska Deniska | Web | 23. července 2012 v 21:58 | Reagovat

WAU! Sabrina? Rozkopala by som jej hubu a až potom či by ju chcel ten Kevin by sa ukázalo. Ja by som s toho spravila hororr!:-D Ale inak fakt krásná drama či č o to bolo :) také romantické ,ale teda konec uff.. a liečiť sa kvôli láske? ohoh.. :-D no moc!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama