Odpúšťam ti 1. časť

28. července 2012 v 19:50 | Ivká ♥ |  Jednorázovky

Ahojte :))
Veľmi dlho som rozmýšľala nad tým, že by som mohla napísať nejaký príbeh. Ale viete len takú jednorázovku. Ja niesom ten typ čo sa mu chce písať kapitoly. A tak ma v sobotu poobede kopla múza a napísala som príbeh. Volá sa "Odpúšťam ti" a je o dievčati menom Nikkol, chlapcovi menom Louis a o ich láske. Tento príbeh neskončí šťastne, teda, ako si to vezmeme. Možno tam je trošku nádeje, ale hlavne veľa sklamania. Tak ja dúfam, že sa vám bude páčiť. Mne osobne sa celkom páči a aj Nikki, tak snáď bude aj vám :)
Prajem príjemné čítanie ;))
Vaša Ivká :))

PS: Po uvážení, som tento príbeh rozdelila na 2 časti :) asi preto, lebo by ste si to určite neprečítali kvôli dĺžke.. :-/ Dúfam, že teraz si to prečítate celé :))



Odpúšťam ti (1. časť)

,,Prečo tu nemôžeš ostať? Veď aj tak v novembri máš 18. Budeš samostatná." So smutným výrazom v tvári sa ma po hodine ticha a sedenia pri rieke opýtal Louis. ,,Louis, koľko krát som ti to vravela? Prečo to nedokážeš pochopiť?" opýtala som sa a cítila som ako mi zlyháva hlas. ,,Neviem, asi preto, lebo ťa milujem a nemôžem bez teba byť." odpovedal mi Louis a ešte silnejšie ma objal. Chcela som aby táto chvíľa nikdy neskončila. ,,Vieš, že aj ja teba milujem viac ako všetko iné a budeš mi strašne chýbať. Veď sme spolu už rok, deň čo deň, ale prosím pochop ma." povedala som a môj hlas mi zlyhal. Rozplakala som sa a Louis ma objímal čoraz silnejšie. Po chvíli objímania som pocítila ako mi v rifliach vibruje mobil. Bola to mama. ,,Už?" spýtal sa Louis a rozplakal sa. Ja som len prikývla a rozplakala sa tiež. Posledný krát sme sa pobozkali a už na mňa trúbila mama z auta. Ani ja a ani Louis sme už nechceli dlhšie túto chvíľu predlžovať. Nastúpila som do auta a pozerala som sa pred seba. Nemala som chuť pozrieť sa na Louisa, pretože by som ho aj tak poriadne nevidela cez slzy. Do Mexika sme prišli za necelé 3 hodiny. Náš nový dom bol veľmi pekný len škoda, že ja som tú krásu nevidela. ,,No tak Nikki. Už nebuď smutná. Prídu iní chlapci. Louis nebol jediný." povedala mama a už ťahala kufre dovnútra. Nebol jediný??? Jasné, ona to vie a ona jediná tomu chápe. Pre mňa bol Louis niečo ako moja druhá polovička, moja spriaznená duša, jednoducho pravá láska. Nebol to len ďalší chlapec, ktorého som poznala. Vošla som do domu a pomaly som si začala vybaľovať svoje veci z krabíc. Medzi tým som telefonovala s Louisom. Volali sme spolu 3 hodiny a len tak sa neformálne rozprávali. V jeden deň som prišla o Louisa, najlepšiu kamarátku Molly a o svoj život. V Berlíne som nechala všetko. V noci som nemohla vôbec zaspať a tak som celý čas vysedávala na facebooku a písala si s Molly. Ona je naozaj moja najlepšia priateľka. Bola ochotná písať si so mnou celú noc. A takto ubiehali dni, týždne , mesiace.

O 5 mesiacov neskôr.
,,Nikki raňajky!" zakričala na mňa mama z kuchyne. Ja som si rýchlo zobrala tašku do školy a utekala sa najesť. ,,Tak čo si pripravená na dnes??" opýtala sa mama a nahodila provokačný úsmev. ,,Mami prestaň. A nie niesom. Veď uvidím Louisa po 5 mesiacoch. Veď už ani neviem ako vyzerá. Musím ísť, vidíme sa zajtra!" zakričala som na mamu, keď som si obúvala svoje baleríny. V škole to zbehlo raz dva a už som stála doma pred skriňou a telefonovala som s Molly. ,,Molly. No ták, poraď mi. Niečo skôr sexi, alebo niečo, skôr také slušnejšie?" opýtala som sa Molly. ,,Jednoznačne sexi. Veď ste sa nevideli 5 mesiacov. Musí to byť sexi. Už viem. Zober si tie šaty, čo si mala na maminej 40." ,,Tie červené? Sú pekné, ale nie sú až príliš odvážne? Vieš predsa to je len rodinná oslava, nemôžem tam prísť oblečená ako nejaká veď ty vieš." povedala som. ,,Nie niesú. Nikki, končím, lebo sa budem musieť ísť nachystať aj ja. Takže uvidíme sa znova v Berlíne. Teším sa na teba zlatko, ahoj." zahlásila Molly a položila. Ja som si obliekla červené šaty. Boli bez ramienok a spodok šiat bol nazberkaný. Takéto typy milujem. Nalíčila som sa, vyžehlila vlasy a vybrala som svoj denníček z nočného stolíka.

Milý denníček,
Dnes ma čaká úžasná noc. Vraciam sa domov!!! Do Berlína. Louis ma pozval na jednu z tých rodinných osláv. Neskutočne sa teším, pretože sme sa nevideli celých 5 mesiacov. To je nekonečná doba. Uvidím Molly, bývalích kamarátov zo školy ale hlavne Louisáá. Wááá!!!! Som ták strašne šťastná. Len ma mrzí to, že budem musieť odísť späť do Mexika. Ale Louis sľúbil, že za mnou príde o nejaké dva týždne. Takže je to v pohode. Končím! Ja sa ti ozvem, keď sa vrátim domov.
Papa tvoja Nikkol :-**
Pokračovanie v 2. časti :)
 


Komentáře

1 miss VeЯůů~ miss VeЯůů~ | Web | 28. července 2012 v 20:06 | Reagovat

Už se těším na u 2.část..Je dobře,že jsi to takhle rozdělila :)

2 M. M. | Web | 28. července 2012 v 20:11 | Reagovat

moc sa těším na 2 část ! :)

3 abby abby | Web | 28. července 2012 v 21:36 | Reagovat

DOKONALÉ, kedy bude 2. časť??? :O

4 Petra Petra | Web | 28. července 2012 v 21:36 | Reagovat

Veľmi pekné :) som zvedavá na ďalšiu časť :)

5 Dollie :) Dollie :) | Web | 29. července 2012 v 23:39 | Reagovat

veľmi dobré,čítala som to na jeden hlt :) .. škoda len že už asi viem ako to dopadne :D ... taký pocit odlúčenia by som nechcela nikdy zažiť :/

6 Deniska Deniska | Web | 30. července 2012 v 11:01 | Reagovat

jéé tak to je veľmi pekné a teším sa na 2 časť. To tak bývá že keď človeka nevidíš dlho tak celú dobu naňho myslíš a potom ho stretneš a aj tak už si nemáte čo povedať alebo sa proste niečo stane čo vás už úplne rozdelí...teda tak by to pokračovalo u mňa :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama